Trenčianske Bohuslavice

Stav lokality

Prístupná.

Opis lokality.

Trenčianske Bohuslavice predstavujú jednu z najvýznamnejších mladopaleolitických lokalít na území Slovenska. Obec Trenčianske Bohuslavice (okres Nové Mesto nad Váhom), v katastri ktorej sa nachádza skúmané nálezisko, je situovaná na západnom Slovensku, asi 15 km juhozápadne od mesta Trenčín, na pravom brehu Váhu. Samotné nálezisko leží ~350 m západne od obce na pravobrežnej, sprašou pokrytej terase potoka Bošáčka, v chotárnej časti Pod Tureckom (nadmorská výška 210–211 m n. m.). Lokalita je situovaná neďaleko vstupu do Bošáckej doliny, ktorý tvoria masívy Tureckého vrchu a Hájnice. Tieto spolu s Beckovským hradným bralom, stojacim na druhom brehu Váhu, definujú juhozápadný okraj Trenčianskej kotliny, tzv. Beckovskú bránu. Z hľadiska sídliskovej stratégie má teda nálezisko veľmi dobrú polohu pri najužšom mieste, kde sa rieka Váh ako komunikačná tepna dostáva do kontaktu s výbežkami Považského Inovca a Bielych Karpát, a zároveň leží v chránenej polohe bočného údolia, ktoré navyše mohlo slúžiť pri prechode na územie dnešnej Moravy (Vlačiky et al., 2009). Na lokalite prebiehal v rokoch 1981–1986 archeologický výskum pod vedením J. Bártu z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Pri výskume bola celkovo študovaná plocha 478 m2 (Bárta, 1988). Výsledkom tohto výskumu je vyše 8.000 artefaktov kamennej štiepanej industrie, spracovanie ktorej bolo predmetom diplomovej práce O. Žaára (Žaár, 2007). Kvalitatívne významnú zložku industrie tvoria obojstranne opracované listovité hroty, inak nálezový inventár kvalitatívne nevybočuje zo štandardného rámca gravettienskych industrií. Ďalším zo špecifík lokality je prítomnosť veľkého množstva paleontologického materiálu; z pleistocénnej fauny je najpočetnejšie zastúpený sob a kôň, ďalej mamut, líška polárna, zástupca čeľade Bovidae (Bos/Bison), nosorožec srstnatý, vlk, medveď hnedý, jeleň, zajac a bobor. Na paleontologickom materiáli bolo rozoznané aj široké spektrum intencionálnych zásahov (Vlačiky, 2008). S ohľadom na charakter kamennej industrie a na rádiokarbónové dáta je táto lokalita zaraďovaná do mladšej fázy gravettienu, willendorf – kostienkienu (Verpoorte, 2002; Žaár, 2007) V septembri 2008 bol na mladopaleolitickej lokalite Trenčianske Bohuslavice – Pod Tureckom Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky realizovaný malý revízny archeologický výskum. Výskum bol zameraný na získanie nekontaminovaného paleontologického materiálu, ktorý bol predmetom geochemických analýz izotopov (pomer izotopov stroncia 87Sr/86Sr k otázke migrácií lovnej zveri počas jej života, pomer izotopov kyslíka 18O/16O pre rekonštrukciu paleoteploty a pomer izotopov uhlíka 13C/12C na určenie paleopotravy). Tieto analýzy boli pri výskume paleolitu na Slovensku použité po prvý krát. Ďalšími cieľmi výskumu bolo odobratie sedimentologických, malakozoologických a palynologických vzoriek, analýza sezonality sídliska, surovinového zloženia kamennej štiepanej industrie i prepálených hrudiek hliny a tiež overenie stratigrafických pomerov lokality, vrátane odobratia uhlíkov z jednotlivých nálezových vrstiev a ich následné zaslanie na rádiokarbónové datovanie. Sonda s rozmermi 2 x 1 m bola orientovaná podľa svetových strán a zameraná na stĺpy elektrického vedenia, bola teda použitá rovnaká metóda zamerania ako v prípade výskumu J. Bártu v polovici 80.-tych rokov 20. storočia. Vzhľadom na cieľ výskumu bola sonda úmyselne situovaná do rohu, ktorý tvorili na paleontologický materiál bohaté Bártove sondy č. 25/1984, 26/1984-85 a 27/1985 (Vlačiky et al., 2009). Archeologický výskum na lokalite Trenčianske Bohuslavice – Pod Tureckom začiatkom septembra 2008 potvrdil existenciu troch mladopaleolitických kultúrnych vrstiev, ležiacich nad sebou v superpozícii, ktoré možno na základe nálezov zaradiť do gravettienu: v hĺbke 25–35 cm (vrstva I – datovaná metódou 14C na 27077 ± 457 kalibrovaných rokov BP), 55–75 cm (vrstva II – 28041 ± 185 cal BP) a 85–125 cm (vrstva III – 29403 ± 135 cal BP). Nie sú však totožné s údajom J. Bártu o troch vrstvách na lokalite; na spodnú „Bártovu“ vrstvu (v PK I) sa nenarazilo, avšak v hĺbke ~30 cm sa zachytila I. vrstva, ktorú J. Bárta neuvádza. Okrem očakávaných nálezov (štiepaná kamenná industria – 69 ks stratifikovaných a ~150 ks vo výplavoch, 83 ks stratifikovaného paleontologického materiálu), boli z výplavov získané hrudky prepálenej hliny. Z kamenných artefaktov, ktoré boli vyrobené najmä z radiolaritu a eratického silicitu (pazúrika) je významné najmä vysoké zastúpenie čepieľok s otupeným bokom, ktoré priamo poukazujú na dominantnú úlohu lovu pri obžive paleolitických ľudí na tejto lokalite. Analýza mikroštruktúr zubného cementu sobov poukázala na sezónne osídlenie lokality (jar – jeseň), pričom migrácia sobov a polárnej líšky bola dokázaná aj výsledkami štúdia izotopov stroncia. Analýzy sedimentu a malakofauny poukázali na trend ochladzovania v študovanom časovom období, štúdium stabilných izotopov uhlíka z mamutieho kla dokázalo mozaikový charakter životného prostredia v období gravettienu. Z metodického hľadiska je významná skutočnosť, že na lokalite bolo po prvý krát využité plavenie sedimentu, čím boli zachytené i nepatrné artefakty (Vlačiky et al., 2009; Vlačiky in press).

Charakteristika paleoprostredia

Výsledky izotopového štúdia fosílneho materiálu lovnej zveri z najnovšieho výskumu v Trenčianskych Bohuslaviciach potvrdzujú mozaikový charakter paleoprostredia - galériové lesy najmä pozdĺž vodných tokov, ktoré boli obklopené otvorenými plochami mamutej stepi. Analýzy sedimentu a malakofauny poukázali na trend ochladzovania v študovanom časovom období Z paleoklimatického hľadiska vládli počas študovaného obdobia skôr chladnejšie štadiálne ako teplé interštadiálne podmienky. Avšak, dva z grónskych interštadiálov datovaním spadajú práve medzi tri kultúrne vrstvy na lokalite, čo svedčí o premenlivom charaktere obdobia neskorého MIS3, v ktorom dochádzalo k častým zmenám klimatických podmienok a životného prostredia.

Význam lokality z hľadiska vedeckého a ekonomicko - hospodárskeho

Lokalita Trenčianske Bohuslavice - Pod Tureckom predstavuje najkomplexnejšie a najmodernejšie študovanú paleolitickú lokalitu na území Slovenska, ktorá môže slúžiť ako modelový príklad výskumu interakcie človeka a jeho životného prostredia v minulosti.

Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite