Strekov

Stav lokality

Prístupná - stará pieskovňa.

Opis lokality

Obec Strekov leží juhozápadnej časti Hronskej pahorkatiny, približne v polovici cesty medzi Novými Zámkami a Štúrovom. V katastri obce, vpravo od križovatky príjazdovej cesty do Strekova s hlavnou cestou Nové Zámky – Štúrovo sa nachádza stará pieskovňa, v ktorej bola objavená fosílna fauna veľkých stavovcov. Svojím vekom je táto lokalita spolu so susednou lokalitou Nová Vieska konvenčne označovaná ako „báza kvartéru“ na Slovensku. Obe spomínané obce ležia v údolí, ktorým v súčasnosti preteká potok Paríž, pričom vzdušná vzdialenosť týchto lokalít je cca 2,7 km a stratigrafický sled sedimentov v nich je považovaný za totožný. Sled vrstiev na lokalite Strekov bol opísaný nasledovne: odspodu pontské jazerné piesky (hrúbka cca. 3 m), diskordantne fosiliférna vrstvička limonitizovaných červenohnedých piesčitých štrkov (hrúbka max. 15 – 20 cm) s ojedinelými valúnami a zvyškami fosílnej fauny, na ňu po slabšej diskordancii nasadá komplex fluviolakustrinných až fluviálnych pieskov a drobných štrkov (2 m), nasleduje spraš (50 – 80 cm) a pôdny horizont (20 cm). Dĺžka profilu bola približne 40 m, výška 6,5 – 7 m. Celý komplex fluviálnych a fluviolakustrinných sedimentov bol považovaný za starú terasovú akumuláciu rieky Žitavy, ktorá v neskôr zmenila smer svojho toku a jej údolie využil pre svoj tok potok Paríž (Schmidt & Halouzka, 1970). V spomínanej vrstvičke limonitizovaných červenohnedých piesčitých štrkov v štrkovni v Strekove sa pri kvartérne – geologickom prieskume v 60. rokoch minulého storočia našli fosílne zvyšky fauny veľkých cicavcov. Fauna bola nesprávne určená ako Coelodonta antiquitatis (Blumenbach, 1799), Alces alces (Linnaeus, 1758) a Sus scrofa (Linnaeus, 1758), následkom čoho bol vznik tohto spoločenstva kladený do niektorého teplejšieho obdobia pleistocénu (interglaciál – interštadiál?). Uloženie fosílneho materiálu bolo považované za druhotné, o čom malo svedčiť nepravidelné rozšírenie a opracovanosť osteologického materiálu (Harčár & Schmidt, 1965). Predošlé nálezy zo Strekova boli revidované v roku 1970 a zároveň bol z tejto lokality získaný ďalší fosílny materiál, na základe ktorého boli odvodené nové závery. Zvyšky nosorožcov (fragmenty sánok a izolované zuby) boli tentokrát opísané ako Stephanorhinus megarhinus (de Christol, 1834), ďalej boli na lokalite nájdené zuby mastodontov druhov „Mammut“ borsoni (Hays, 1834) a Anancus arvernensis (Croizet et Jobert, 1828) a tiež stolička staršej formy južného slona – Archidiskodon planifrons (Falconer et Cautley, 1846). Fragmenty parožia boli priradené k rodom Cervus Linnaeus, 1758 a Alces Gray, 1821, fragment rohu bol zaradený do rodu Bison Smith, 1827. Faunistické spoločenstvo bolo tentoraz zaradené do vilafranku, pričom podľa autorov by malo ísť o premiešanie druhov z dvoch časových etáp – mladšieho vilafranku in situ a nepatrne redeponovaného materiálu zo staršieho vilafranku (Schmidt & Halouzka, 1970). Nález zuba elefantida revidoval v roku 1977 Schmidt a označil ho ako Archidiskodon meridionalis f. arch. (Schmidt, 1977). Zubami mastodontov z lokality Strekov sa zaoberal Holec (1985). Ten istý autor opísal z lokalít Strekov aj ďalší druh nosorožca – Stephanorhinus jeanvireti Guérin, 1972 a dvoch zástupcov čeľade bobrovitých – Trogontherium minus Newton, 1890 a Castor fiber Linnaeus, 1758 (Holec, 1986). V roku 1996 podáva Holec súpis všetkých taxónov doteraz nájdených na lokalitách Strekov a Nová Vieska spolu s ich stratigrafickým rozšírením. Okrem vyššie spomínaných druhov a rodov pribudol druh Hyaena perrieri Croizet et Jobert, 1828. Autor považuje fosílny materiál z lokalít za viackrát preplavený a rozoznáva v ňom tri faunistické komplexy: pliocénny, plio – pleistocénny a komplex z vrchnej časti spodného pleistocénu. Novšie výskumy na lokalite neboli vykonané, nakoľko na nej začiatkom 21. storočia ustala aj sporadická ťažba piesku miestnymi obyvateľmi, čo spôsobilo, že steny pieskovne síce stoja a sú prístupné, avšak sú silne zasutené a na dne pieskovne vzniklo jazierko (čo svedčí o blízkosti nepriepustného podložia). Z nedostatku nového materiálu na štúdium sa pozornosť sústredila na revíziu fosílnych nálezov z minulosti (Tóth, 2006; Zervanová, 2008; Vlačiky et al., 2010). Rovnako aj pre lokalitu Strekov rámcovo platia nové poznatky o veku a povahe fauny (patrí pravdepodobne do obdobia „Mammuthus – Equus“ eventu na prelome spodného a stredného vilafranku = hranica biozón MN16 a MN17 pred cca. 2,6 miliónmi rokov, kedy došlo k zmiešaniu reliktov tropickej treťohornej lesnej fauny s faunou najstaršieho kvartéru, ktorá bola už adaptovaná na suchšie a chladnejšie prostredie) i charaktere sedimentačného prostredia (sedimentácia distálnejšej časti pomerne veľkej divočiacej rieky), zistené na susednej lokalite Nová Vieska (Vlačiky et al., 2008).

Charakteristika paleoprostredia

Piesčito-štrkovité fluviálne sedimenty, v ktorých sa počas náhlych povodní akumulovali pozostatky uhynutých zvierat. Sedimenty sú usporiadané do zložitého systému korýt a štrkovitých až piesčitých barov, čo poukazuje na usadzovanie v prostredí pomerne veľkej divočiacej rieky. Opracovanie obliakov poukazuje na pomerne krátky transport, i keď prevaha piesčitého materiálu naznačuje na distálnejšiu časť divočiaceho riečneho systému. Nájdený komplex fauny patrí pravdepodobne do obdobia „Mammuthus – Equus“ eventu na prelome spodného a stredného vilafranku = hranica biozón MN16 a MN17 pred cca. 2,6 miliónmi rokov, kedy došlo k zmiešaniu reliktov tropickej treťohornej lesnej fauny s faunou najstaršieho kvartéru, ktorá bola už adaptovaná na suchšie a chladnejšie prostredie.

Význam lokality z hľadiska ekonomicko - hospodárskeho

V pieskovni donedávna sporadicky ťažili piesok miestni obyvatelia. Lokalita Strekov má spolu so susediacou lokalitou Nová Vieska ambíciu sa stať slovenskými stratotypmi pre hranicu pliocén/pleistocén.

Zoznam článkov venujúcich sa lokalite

Zoznam Fosílí nájdených na lokalite